Dnes sú to dva roky, čo žijem v Dánsku. Aj keď teoreticky je to len rok a pól, lebo posledný polrok som bola na stáži doma na Slovensku. Ale berme to tak, že takýto život žijem už dva roky. Každý tento život berie inak ale u mňa to bol život radosti ale bohužiaľ aj depresii. Priznávam sa že život Dánsku som neznášala ľahko a stále sa snažím zvyknúť si na to. Život v Dánsku si množstvo ľudí predstavuje ako dokonalý, však budem mat robotu, budem poberať SU (štipendium) a budem mat super život. Takéto predstavy som mala aj ja, keď som si predstavovala ako to vlastne bude. Pričom realita je naozaj iná. Nehovorím že niektorým ľudom sa to nesplní ale v mojom prípade to bol presný opak.
Naša cesta životom v Dánsku začala 8.8.2018, kedy sme sa prisťahovali do mesta Horsens. Zo začiatku sme bývali na takom ako internáte, kde sme mali vlastnú kuchyňu a kúpeľňu. Z pohľadu roboty, tým že bývame v malom mestečku, ponuka na robotu je tu veľmi malá ak nevieš po dánsky. Čiže naša jediná záchrana bola robota cez agentúru, kde sme chodili pracovať do skladu. Úprimne, tuto robotu naozaj nemám rada ale ak potrebuješ nejak prežiť v Dánsku , tak sa musíš uspokojiť aj s tým. Počas prvých týždňov sme sa tu stretli partia Slovákov, ktorí si navzájom pomáhali prežiť začiatky. Počas voľného času sme sa stále stretávali a užívali si študentský život. Takto sme vydržali žiť pol roka a od Januára 2019 sme sa rozhodli nájsť apartmán.
Do apartmánu sme sa presťahovali piati z partie. Bývanie na byte bolo oveľa lepšie, aj keď partia ktorú sme vytvorili sa pomaly rozpadávala. Aj keď sme stále nemali poriadnu prácu, život na apartmáne ako študenti sme si naozaj užívali. Až do doby keď neprišiel zlomový bod ohľadom štipendia , keď sme si ho museli zrušiť a potom vrátiť naspäť všetky peniaze čo nám poslali počas štyroch mesiacov. No toto bola len začiatočná kríza. A neskôr sme si znova užívali študentský život plný učenia, párty, bláznivých nápadov a oddychu na pláži. Boli to naozaj super časy pri ktorých človek zabudol na všetky starosti a depresie. No takto sú opísané prevažne len tie dobre chvíle. V mojom prípade sa našlo aj niekoľko zlých chvíľ, ako boli moje večerné depresie. No s podporou ľudí sa to dalo všetko zvládnuť.
Život v Dánsku beriem ako cestu plnú príležitosti, skúsenosti. Takýto spôsob je veľkým prínosom do života každého mladého človeka. Môj pohľad na život v Dánsku je asi stále rovnaký. Nechápem čo tu robím, neviem prečo som sa takto rozhodla proste to tak prišlo. Napriek tomu zažila som veľa pekných chvíle na ktoré sa len tak ťažko nezabudne, spoznala skvelých ľudí, videla miesta na ktoré určite nepatrili pod môj cestovateľsky sen. Z tých ťažších chvíľ som si určite zobrala ponaučenia a skúsenosti ktoré ma viac posilnili v živote. Pričom doma na Slovensku by sa to tak nestalo.
A na záver, nič nie je dokonalé ako sa len zdá. No to neznamená že človek to nedokáže zvládnuť, aj keď to bude trvať dlhšie. Niekto má šťastie hneď na začiatku, k niekomu príde šťastie neskôr a niekto ešte stále pracuje a čaká na to šťastie. Ja patrím asi do tej skupiny čo čaká na šťastie, ale verím že raz to určite príde.
Comments